Nyelvek

Hárman egységben

Egyházi kulturális örökség fenntartása közös kulturális és turisztikai fejlesztés jegyében

Král'ovsky ChlmecJe najvyznamnejsfrn mestom Medzibodrozia, administratívnym centrom horného Medzibodrozia. V roku 2011 zilo v obci 7698 obyvatel’ ov, z toho bolo 5670 mad'arskej, 1496 slovenskej a 304 rómskej národnosti.

Názov mesta figuruje prvJkrát v zakladatefskej lis tine leleského klástora, bolo majetkom preposstva. Bolo to miesto s právom na uskutocriovanie trhov, a dóleéité miesto zákonodarstva, od roku 1275 majetok rodu Abaovcov. Karol I. Róbert daroval mesto v XIV. storoéí bánovi Mikcsovi z rodu Ákosovcov. Rozvoj obce dokazuje kostol Svatej trojici postavény v XIV. storoéí, ako aj cirkevná skola, ktorá fungovala uz v roku 1342.Na začiatku XV. storocia sa mesto dostalo do rúk Pálóczyovcov, ktorí ho vlastnili do roku 1526. Chlmec sa stalo mestečkom (lat. oppidum) v čase král'a Mátyása Hunyadiho. Podl'a niektorých názorov si rodina Pálóczyovcov postavilo svoj posilnený hrad v druhej polovici XV storeeia. Pramene od rokov 1470-tych casto spomínajú chlrnecky hrad a hradnych pánov. Podl'a inych názorov nechal hrad postavit' Péter Perényi v XVI. storoči. Dnes rnózerne vidiet' už len ruiny hradu. Pecat' obce je známa z roku 1561: v striebornom stíte zelená, do kruhu stocená vínna réva, v strede s cervenym strapcom hrozna. Je to svedectvo o dólezitosti vinohradníctva v zivote mestecka.

Po smrti Antala Pálóczyho, ktory zomrel v bitke pri Moháči, sa mestecko dostalo do rúk Pétera Perényiho. Jeho syn Gábor zomrel bez dedica v roku 1567, znamenalo to zánik rodu Perényiovcov. Chlmeckv hrad bol v roku 1548 na základe nariadenia snemovne zbúranv, od rokov 1570-tych figuroval ako zrúteny hrad. Dnes jeho pamiatku zachovávajú len pozostatky dvoch múrov a názov "Csonkavár" (po slov. Zmrzaceny hrad). V roku 1572 patrili chlmecké majetky Gáspárovi Mágóchymu, a od roku 1573 bolo záloznyrn majetkom rodiny Báthoryovcov. Okrem nich tu mali majetkyaj rodiny Daróczyovcov, Telegdyovcov, Nyáriovcov. V ro ku 1598 tu bolo spísanych 80 domov. V Medzibodrozí mal teda Chlmec najvaósí poéet obyvatel’ov.

XVI. storocie bolo obdobie reformácie. Hlavnymi podporovateYmi boli rodiny Perényiovcov, Mágóchyovcov, Báthoryovcov, neskór Lorántffyovcov, Rákócziovcov. Okolo roku 1606 fungovala v meste uz aj reformovaná cirkevná skola, v prvych desat'roCiach XVII. storeeia sa dnesnv rímskokatolícky kostol dostal do rúk kalvínov. V kostole pouzívanorn kalvínrni mali v toku 1618 svadbu syn palatína, Imre Thurzó a Krisztina Nyári.

V strede XVII. storeeia bol Chlmec uz majetkom Rákócziovcov. Okolo toku 1610 bola postavená prízemná kúria rodiny Nyáriovcov. Po roku 1652 nechala Zsuzsanna Lorántffy budovu prestavat'. O dokoneeni prác v roku 1654 svedCí zdobenv erb umiestneny nad vchodom. Majitel'ka kúrie sa tu zdrziavala casto, podl'a miestnej tradície tu napokon aj zomrela. Budova dnes slúzi ako základná umelecká skola,

Po roku 1664 sa situácia ptotestantov skomplikovala, Zsófia Báthory (vdova Györgya II. Rákócziho) odobrala príjmy protestantskej cirkvi, a následne v toku 1671 katolíci získali spat' aj kostol. V toku 1697 Ferenc II. Rákóczi predal chlmecké majetky leleskému prepostovi, Ferencovi Schöllingenovi, rnestecko patrilo op at' klástoru. Niekdajsia kúria bola do roku 1888 by tom a úradom chlmeckého rímskokatolickeho kňaza.Ked' vypukla Rákócziho revolúcia, Horné Medzibodrozie sa éoskoro dostalo do rúk kurucov, a Chlmec patril skutocne Rákóczimu, kostol získali znovu kalvíni. Kurucky generál Pál Orosz a jeho jazdecky pluk bol v zime ubytovany v Chlmci. Rákóczi viackrát cestoval cez Medzibodrozie, V roku 1707 sa zdrziaval v Král’ovskom Chlmci.

Po skončení bitiek, ktoré mali za následok aj pokles poctu obyvatel’ov, nasledovali roky rozmachu. Pocet obyvateYstva rástol, k comu pribudlo aj prist'ahovanie Rusínov.

Katolicka kornunita v roku 1754 prestavala kostol, ktory získala spat' v dezolátnom stave. V roku 1757 bola otvorená škola, Pocas panovania ]ozefa II. sa vd'aka Toleranőného patentu otvorila rnoznost' postavenia kalvínskeho kostola (1785-1787). Na konci XVIII. storeeia sa objavili v meste prví Zidia. Po rozpustení premonstrátskeho rádu sa Král'ovsky Chlmec stal tiez majetkom Nábozenske] základiny (do roku 1802). Nad'alej zostala najobyvanejsou obcou Medzibodrozia (v roku 1787 rnala 129 domov a 882 obyvatel’ov).

V druhej polovici XIX. storeeia sa posilnila úloha okresného sídla. V mestecku s dedinskym charakterom sa zacal rozvoj rnest'anstva. Posilnila sa zidovská kornunita, postavili synagógu a kúpele. Zriadil sa nov}' postovy úrad, sporitel'ria, dva mlyny, okresny úrad s okresnym súdom, dariovy úrad, tlaciarne, nernocnica, V roku 1863 kalvinsky kostol dostal vezu, dnesnú formu získal v roku 1893 po rozsírení a prestavbe. Na kúriu Lorántffyovcov bolo postavené poschodie (tu dostal miesto okresnv súd), katolicky kostol bol zrestaurovany (1896). Od roku 1893 sídlilo v meste Medzibodrozské zdruzenie za reguláciu Tisy. Na prelome storoéí rástol pocet obyvatel’ov rychlym tempom (2299 osób). BoI tu rusny spolocensky zivot, v meste fungovali styri pohostinstvá. Bola vybudovaná prvá cast' úzkorozchodnej zeleznice po Král'ovsky Chlmec.

Rodákom mesta je István Helmeczi (Komoróczi) (1671-1753), slávny kalvinsky teológ, vel’kovaradínsky biskup a Mihály Helmeczy (1788-1852), známy novinár, politik, jazykovedec.

Na Námestí hrdinov stojí pomník obeti dvoch svetovych vojen (odhalenv v roku 1990). V záhrade Krest'anského centra Lászlóa Mécsa bol v roku 2001 postaveny pamatny stlp na pamiatku Györgya Hucsa (dielo Györgya Ferenca, drevorezbára z Vel'kych Kapusian). Gréckokatolícky kostol bol vysvateny v roku 2004, budova bola póvodne postavená v roku 1895. Vedl'a mestského úradu je umiestnená socha Sándora Petőfiho v zivotnej vcl'kosti. Na hlavnom námesti (Námestie milénia) sú umiestnené vedl'a seba sochy král'a Sv. Stefana, Sy. Imricha a Sy. Ladislava v zivotne] vel'kosti. Nachádza sa tu tiez slávnostná studna s reliéfmi vyznamnych osobností, ktoré boli s mestom nejako spojené. Busta Ferenca II. Rákócziho, resp. busta Jánosa Esterházyho boli odhalené v roku 2007. Obidve sú dielom umeleckého sochára Istvána Szabó, ml. Na Hlavnej ulici je umiestnená busta Lászlóa Mécsa a socha Svätej Alzbety Uhorskej v zivotnej vel'kosti, Socha sv. Jána Nepomuckého z obsidiánu bola odhalená v roku 2009 na dvore kalvínskeho kostola.